Hypertenzia

Anatómia srdca:

Srdcovo-cievny systém zabezpečuje obeh krvi. Jeho hlavnou úlohou je privádzať dostatočné množstvo kyslíka a výživných látok k jednotlivých orgánom a bunkám a  odvádzať oxid uhličitý. Túto úlohu zabezpečuje spolu s dýchacích systémom. Funkciu pumpy vykonáva srdce. Prečerpáva krv do žilového a tepnového riečiska. Tepny a žily smerujú do srdca a dopravujú krv tam, kde je to potrebné.

Srdce (cor) je uložené v dolnom prednom medzi hrudí. Je to dutý orgán rozdelený na ľavú a pravú polovicu. Každá polovica je rozdelená na dve dutiny. Horná dutina sa nazýva predsieň (atrium), dolná dutina komora (ventriculus). Najhrubšou vrstvou stien je srdcový sval- myokard.

Prvá predsieň a komora sa tvoria tzv. pravé ♥, oddelené medzipredsieňovou a medzikomorovou priehradkou (septum) od ľavej predsiene a ľavej komory, ktoré tvoria tzv. ľavé ♥. Medzi pravou predsieňou a pravou komorou je trojcípa chlopňa, medzi ľavou komorou a ľavou predsieňou je dvojcípa chlopňa. Do pravej predsiene priteká hornou a dolnou dutou žilou odkysličená krv z orgánov a tkanív tela. Stiahnutím pravej predsiene sa krv vypudzuje do pravej komory a pľúcnymi tepnami do pľúc.  Na začiatku pľúcnicového kmeňa je vreckovitá polmesiačikovitá chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému toku krvi z kmeňa do pravej komory. Z ľavej komory vystupuje srdcovnica( aorta), ktorou sa krv rozvádza do tepien celého tela. Aj na začiatku aorty je vreckovitá polmesiačikovitá chlopňa.

Funkcia srdca:

Srdce je pružná svalová pumpa, ktorého štyri dutiny sa striedavo napĺňajú krvou a vyprázdňujú. Predsieň sa plní krvou pretikajúcou žilami pri jej ochabnutí- diastole. Po naplnení sa predsieň kontrahuje (systola), takže krv sa vypudí do komory. Jeden cyklus systol predsiení a komôr a diastol predsiení a komôr tvorí tzv. srdcovú revolúciu.

Cievy:

Cievny sytém tvorí spoločne so srdcom neoddeliteľnú súčasť srdcovo-cievneho systému. Rozoznávame dve základné typy ciev:

-         tepny (artérie)

-         žily (vény)

Tepny odvádzajú zo srdca:

-         odkysličenú krv do pľúc (pľúcne tepny)

-         okysličenú krv do celého tela (hlavné tepny tela)

Koncové úseky tepien tvoria sieť vlásočníc- kapilár.

Žily sú cievy, ktoré privádzajú do srdca:

-         okysličenú krv z pľúc (pľúcne žily)

-         odkysličenú krv z tela (hlavné žily tela)

Začiatočné úseky žíl tvoria sieť žiliek- venúl. Správny tok žilovej krvi zabezpečuje žilové chlopne. Do pravej predsiene srdca ústi horná a dolná dutá žila. Privádzajú odkysličenú krv z tela.  Z pravej komory vystupuje pľúcnica, ktorá vedie odkysličenú krv do pľúc. Krv sa v pľúcach okysličí a pľúcnymi žilami ide do ľavej komory srdca. Z ľavej komory vystupuje srdcovnica (aorta), ktorou sa krv pri sťahu komory vytlačí tepnami do jednotlivých častí tela.

·         Veľký obeh (telový, systémový):

Sa začína v ľavej predsieni a komore, z ktorej vystupuje srdcovnica. Tá sa postupne rozvetvuje na tenšie tepny a tepničky, ktoré sa v tkanivách rozvetvujú  na vlásočnicovú sieť. Z vlásočníc vznikajú spojením postupne hrubšie žily a žilové kmene, ktoré vedú žilovú- odkysličenú krv do pravej predsiene.

·         Malý pľúcny obeh:

Vystupuje z pravej srdcovej komory. Pred oblúkom aorty sa delí na pravú a ľavú vetvu, ktoré vstupujú do pľúc. Tu sa krv okysličuje a oxid uhličitý sa vylučuje do vydychovaného vzduchu. Pľúcne žily vedú okysličenú krv do ľavej predsiene.

Pod krvným tlakom sa spravidla rozumie tepnový tlak. TK závisí od troch faktorov:

·         od výkonu srdca čiže od veľkosti minútového objemu srdca

·         od lúmenu ciev a ich pružnosti

·         od množstva cirkulujúcej krvi

 Definícia a charakteristika:

-         Hypertenzia je najčastejším KV ochorením, znamená chronické zvýšenie TK. Hodnoty udávané v pároch označujú systolický krvný tlak, čiže tlak, ktorý vzniká, keď sa srdce sťahuje a pumpuje krv do artérií a diastolický krvný tlak, čiže tlak, ktorý vzniká, keď srdce vzápätí „ochabne“. Hypertenzia stúpa vekom,  a jej najvážnejším následkom je srdcová nedostatočnosť a NCMP.

Príznaky:

-         ostrá bolesť pri záhlaví (najmä ráno a večer), závraty, únava, potenie, krvácanie z nosa (epistaxis), dyspnoe pri námahe, polyúria, hemorágia sietnice a opuch DK. 

Faktory ovplyňujúce TK:

-genetická podmienenosť

-stresové faktory

-obezita

-poloha tela pri meraní TK

-telesná aktivita

-alkohol, káva, nikotín

- zvýšení príjem sodíka

Podľa etiológie rozoznávame hypertenziu:

·         Primárnu (esenciálnu)

·         Sekundárnu (symptomatickú)

-         Primárna (esenciálná): Príčina esenciálnej hypertenzie nie je zatiaľ známa. Na vzniku choroby sa však pravdepodobne zúčastňuje viac činiteľov súčasne. Vznik primárnej hypertenzie uľahčujú dedičné faktory (častejší výskyt hypertenzie v niektorých rodinách), vysoký prívod soli potravou, obezita a psychosociálne stresové faktory. Dôležitým patogenetickým mechanizmom vzniku hypertenzie je zvýšená reaktivita ciev na niektoré podnety. 

-         Klinický obraz: Ak sa hypertenzia nelieči, postupne sa stáva chronickou. Najprv sa krvný tlak zvýši len prechodne, neskôr trvale.

V začiatočných štádiách nie sú na obehových ústrojoch ani na iných orgánoch nijaké zmeny. Pri ďalšom trvaní je zaťažený predovšetkým krvný obeh. Na cievach sa postupne rozvíjajú zmeny, ktoré možno všeobecne charakterizovať ako aterosklerotické. Zaťaženie je ľavé srdce, hrubne ľavá komora, arytmia a aneurizma aorty. Na cievach očného pozadia sa zistia tzv. hypertonické zmeny.

 Najpokročilejšie štádia hypertenznej choroby sú charakterizované postihnutím jednotlivých orgánov. Najzávažnejším následkom postihnutia mozgu pri hypertenzii sú však tzv. cievne mozgové príhody (krvácanie do mozgu, ischémia a ložiskové zmeny v určitej časti mozgu). V koncových štádiách hypertenzie sa môžu vyskytovať i príznaky zlyhania funkcie obličiek.

-         Sekundárna (syptomatická): Je vyvolaná chorobami iných orgánov a je ich príznakom. Možno ju liečiť a vyliečiť tak, že sa terapeuticky ovplyvní základné ochorenie, tzv. renálna (nefrogénna) hypertenzia je spôsobená rôznymi ochoreniami obličiek a patrí medzi základné príznaky týchto chorôb. Sekundárna hypertenzia môže byť podmienená aj zvýšenou funkciou kôry nadobličiek (napr.: Cushing syndróm) alebo drene nadobličiek (feochromocytóm) vyvolávajú tiež hypertenziu.

Klasifikácia podľa hodnôt krvného tlaku:

• Optimálna hodnota pod 120 pod 80
• Normálna hodnota 120 – 129/80 - 84
• Vyššia normálna hodnota 130 – 139/85 - 89
• 1. stupeň – mierna hypertenzia 140 – 159/90 - 99
• 2. stupeň – stredne ťažká 160 – 179/100 - 109
• 3. stupeň – ťažká hypertenzia nad 180 nad 110
• Izolovaná systolická hypertenzia nad 140 pod 90

·         Následky hypertenzie:

-         srdcové zlyhanie, hypertrofia ľavej komory

-         infarkt myokardu

-         ICHS

-         NCMP

-         poškodenie obličiek

-         zmeny na očnom pozadí

-         hypertenzná kríza

·         Diagnostika:

-EKG, ECHO, Holter, ergometria (zaťažená EKG), základné biochemické a hematologické vyšetrenie, vyšetrenie moču, očného pozadia a nadobličiek, Doppler obličiek 

·         Farmakoterapia:

-diuretiká: látky s odvodňujúcim účinkom na organizmus

-vazodilatanciá: látky rozširujúce cievy

-ACE inhibítory: látky znižujúce spätné vstrebávanie sodíka v obličkách

-blokátory adrenergných receptorov: látky znižujúce aktivitu sympatikového systému
-blokátory receptorov angiotenzínu II:

·         Prevencia:

-zmeniť spôsob života

	-znížiť psychický stres
	-zvýšiť fyzickú a relaxačnú aktivitu
	-redukcia hmotnosti -znižovať soli v potrave
	-vylúčenie fajčenia a limitovaná konzumácia alkoholu
	-pravidelne si doma merať TK ·         Hypertenzná kríza: Je to život ochrozujúci stav, kedy sa diastolický tlak prudko zvýši nad 130, môžu byť prítomné známky poškodenia životne dôležitých orgánov (CNS, KVS, obličky). Môžu ju vyvolať chronická nekotrolovaná hypertenzia, náhle ukončenie antihypertenzívnej liečby, renálna insuficiencia a eklampsia. ·         Príznaky: -silné bolesti hlavy, závrat, neostré videnie, nauzea, zvracanie -epistaxa, svalové kŕče, tachykardia -zmenšenie rozdielu medzi systolu a diastolu -podráždenosť, zmätenosť, dezorientácia- až poruchy vedomia -na očnom pozadí- edém papily