Asthm abronchiale - Bronchiálna astma

Dýchanie  je proces, pri ktorom organizmus získáva a spotrebúva vzdušný kyslík a vylučuje oxid uhličitý. V tkanivách nastáva oxidácia organických látok získaných z potravy, pri ktorej sa uvolnuje energia. Po oxidácii vzdušným kysýkom v tkanivách zostáva voda a oxid uhličitý.

Vonkajšie dýchanie ( ventilácia ) je prvá fáza, v ktorej nastáva výmena plynov medzi atmosferou a krvou. Uskutočňuje sa iba v pľúcach. Ventiláciu umožňujú dýchacie pohyby hrudníka, pri ktorých sa vzduch nasáva – nadýchnutie ( inspirácia ) a vypudzuje – vydýchnutie ( exspirácia ).

Rozvod dýchacích plynov ( O2, CO2, N ) medzi vnútorným povrchom pľúc a bunkami tkanív zabezpečuje krv.

Vnútorné ( tkanivové ) dýchanie zabezpečuje výmenu plynov medzi krvou a tkanivovými bunkami, ako aj oxidačné procesy prebiehajú vnútri buniek.

Dýchacie cesty majú všeobecný stavebný plán, ktorý je charakteristický pre všetky rúrovité orgány. Stenu rúr a dutín dýchacích ústrojov tvorí sliznica, podsliznicové väzivo, chrupkový skelet, väzivo a hladká svalovina.

Sliznica ( mukóza ) je pokrytá cylindrickým riasinkovým epitelom. Riasinky kmitaním posúvajú hlien, zachitávajú mikroorganizmy a nečistoty z vdychovaného vzduchu.

Podsliznicové väzivo sa vo veľkej miere vyskytuje najmä v hrtane. Vo väzive celej dýchacej rúry sú rozptýlené uzlíky miazgových buniek, ktoré tvoria ochrannú bariéru pred infekciou.

2.    Chrupkový alebo kostný skelet rúr a dutín zabraňuje zúženiu dýchacích ciest.

Nosová dutina je priestor, ktorý sa anatomicky skladá z kostného a chrupkového skeletu. Najväčšia dutina je v čelušti – sinus maxillaris, menšia v čelovej kosti – sinus frontalis, ako aj v čuchovej a klinovej kosti – sinus ethmoidalis a sinus sphenoidalis. Sinusy majú rovnakú funkciu ako celé cavum nosi a spolupodieľajú sa na tvorbe sfarbenia hlasu. Dalšie časti dýchacích ciest sú : nosohltan, hrtan, priedušnica, priedušky, pľúca, pohrudnica.

Nosohltan je horný, lievikovitý úsek hltana, do ktorého choánamy prúdy vzduch z nosovej dutiny.

Hrtan ( larinx ) má typický rúrovitý tvar. Jeho horné úštie je otvorené do dolnej časti hltana a dolný úsek prechádza plynule do priedušnice.

Priedušnica ( trachea ) je rúra, ktorá nadväzuje na prstenkovitú chrupku.

Priedušky ( bronchy ) sú pokračovaním priedušnice a tvoria prieduškový, bronchiálný strom.

Pľúca sú párový orgán kuželovitého tvaru vyplňujúci prevažnú čast hrudníkovej dutiny. Delia sa na jednotlivé segmenty. Rozlišujú sa pravé a ľavé pľúca. Pravé pľúca majú tri a ľavé dva laloky.

Pohrudnica ( pleura ) okolo pravých a ľavých pľúc je samostatná, celkom uzavretá dutina, ktorej steny tvorí tenká blanka – pľúcna a nástenná pohrudnica. Medzi popľúcnicou a pohrudnicou je štrbina, ktorá sa nazýva pohrudnicová dutina.

Mechanika dýchania sa skladá z dvoch komponentov :

vdych ( inspírium ) – je aktívny proces úplne závislí od činnosti inspiračných svalov. Zúčastňujú sa na ňom všetky svaly, ktoré svojou 3.      kontrakciou zväčšujú objem hrudníka. Je to bránica, vonkajšie medzirebrové svaly, prsné svaly a daktoré svaly krku a chrbta.

výdych ( exspírium ) – je pasívny dej, pri ktorom sa uplatňuje predovšetkým elastickost pľúc, pružnost steny hrudníka a jeho hmotnost. Výdychové svaly – brušné a vnútorné medzirebrové svaly – sa do tohto procesu zapájajú až na konci exspirácie a pri maximálnom výdychu.

Dýchanie je regulované z CNS. Hlavnú úlohu v regulácii dýchania má dýchacie centrum v predľžnej mieche.

Priedušková ( bronchiálna ) astma

Priedušková astma je ochorenie, ktoré sa vyznačuje záchvatovitou dýchavicou a na diaľku počuteľnými piskotmi pri výdychu. Typickým funkčným znakom je prechodné zvýšenie dychového odporu. Jeho príčinou je zápalové prekrvenie a opuch bronchiálnej sliznice, sekrécia lepkavého hlienu a kontrakcia steny priedušiek ( bronchospazmus ) . Pri jej vzniku sa uplatňnuje viac činitelov. Najdôležitejšími sú rôzne formy alergie – precitlivenosti na určité látky, ktoré sa nazývajú alergény. Typickímy sú vdychované alergény ( prachy, pele, silice, plesne ), alergéni z potravín ( ryby, mlieko, ovocie) alebo lieky. Dôležitým činitelom pri vzniku bronchiálnej astmy sú aj psychycké vplyvy ( strach, úzkost, emócie ).  Podla klinyckého obrazu sa delí bronchiálna astma na tieto varianty : typický astmatický záchvat, status asthmaticus, astmatický ekvivalent, pokojové štádium

Astmatický záchvat vzniká neočakávane, v ktorúkolvek dennú i nočnú hodinu. Je to vlastne záchvat výdychovej dýchavice. Pacient je úzkostný, nepokojný. zvyčajne sedí, opiera sa o horné končatiny, čím fixuje ramenný pletenec a uľahčuje si tak dýchanie. Pri výdychu 4. 4.      sú na dialku počutelné piskoty. Niekedy máva chorý suchý kašel. Vtedy sa treba usilovat o odstránenie identifikovaného alergénu z prostredia chorého, pokúsit sa o úpravu imunologických regulácii, napr. tzv. desenzibilizáciou, okrem iného aj podávaním autovakcíny. Pokrokom je zavedenie tzv.preventívnich imunofarmák, ktoré môžu predchádzat vzniku astmatického záchvatu. Príkladom sú prípravky Intal a Zaditen.

Astmatický stav ( status asthmaticus ) je charakterizovaný jednak dlhým trvaním, jednak velmi tažkým priebehom a ohrozením vnútorného prostredia organizmu. Dlhotrvajúca dýchavica chorého vyčerpá tak, že nemôže vyvíjat úsilie, aby prekonal zvýšený dýchací odpor. Dýchania je potom povrchné, ventilácia pľúc velmi nízka, nastáva nedostatok kyslýka v tkanivách a v organizme sa napokon hromadý oxid uhličitý. Astmatický stav je velmi vážna situácia, ktorá ohrozuje život chorého!

Astmatický ekvivalent - u niektorých chorých sa namiesto typického astmatického záchvatu alebo mimo typického záchvatu objaví záchvat suchého, dráždivého kašla. Pre tieto záchvaty je charakteristické, že prichádzajú niekedy v noci.

Pokojovú štádium – v čase medzi záchvatmi sú niektorí chorí celkom bez problémov, niektorí majú len krátkodobé a nie príliš intenzívne záchvaty kašla alebo dýchavice. Niekedy možno počut drobné piskoty pri exspíriu.

Komplexná liečba – Najdôležitejšia je farmakoterapia. Podávajú sa predovšetkým kortikoidy, ktorých vývoj v poslednom čase veľmi pokročil. Aplikujú sa perorálne, v injekciách alebo vo vnútrožilových infúziách, prípadne sa inhalujú vo forme aerosolov. Stále najčastejšie používaními liekmi sú bronchodilatanciá. Najčastejšie používanými bronchodialatanciami sú teofylínové deriváty ( Syntophyllin, 5   5 5 5 5.      Stophyllin, Aminophyllin ), ktoré navyše stimulujú aj dychové ústredie, prípravky obsahujúce efedrín ( Xantedryl ), adrenalín, tzv. sympatikomimentiká ( Ventolin, Berotec ). Vhodná je inhalácia mukolitík, ktoré priaznivo ovplivňujú viskozitu spúta a umožňujú jeho ľahšie vykašlávanie.