Ateroskleróza

Ateroskleróza je kornatenie tepien je dlhodobo prebiehajúce ochorenie sposobené  ukladaním aterogénnych látok,lipidov,v stene tepny.

Preto vzniká nespravidelné zhrubnutie tepnovej steny, zmena jej lúmeno svetlosti nedostatočné prekrvenie oblasti,ktorú postihnutá artéria zásobuje.

Etiopatogenéza:1.Nadbytok aterogénnych látok krvi:

Rozhodujúcu úlohu majú pritom tukové látky-lipidy(cholesterol,triaciglyceroly,fosfolipidy.

Bud ide o ich vysoký prívod do organizmu potravou,alebo je narušený ich metabolizmus v organizme.

 

2.Porucha endotelu,výstelky tepien:

Táto porucha má takisto metabolický povod.

Narušeni endotelu vyvolá miestne metabolické zmeny.

3.Rizikové faktory:

majú pri vzniku a rozvoji aterosklerózy významnú úlohu.

Sú vnútorné a vonkajšie:Vnútorné rizikové faktory

Genetické faktory.Uplatnujú nižších vekových skupinách.Rodinná anamnéza je riziková ak sa v nej často vyskytuje infarkt myokardu,hypertenzia,mozgové cievne prichody,ISCH dolných končatín.Príslušnost mužskému pohlaviu u mužov vyskytuje častejšie.Vek Aterosklerotických zmien pribúda s vekom.Zvýšená koncentrácia lipidov,lipoprotenínov,vysoký krvný tlak.

Vonkajšie rizikové faktory:fyzická neaktivita,fajčeni,obezita.

Existujú aj rizikové faktory vysoko pravidelné:Patria sem napr: psychosociálne stresy,zátaže vonkajšieho prostredia, metabolické poruchy:cukrovka,dna.

Patologická anatómia

Aterosklerotické zmeny na cievach sa pri pitve zistia až u 90%ludí nad 50rokov.

Postihnutej  tepny možno pozorovat kombinácie týchto základných prejavov:lipidové škvrny,

Fybrózne pláty, aterómové pláty,  aterómové vredy, trombóza, zvápenatenie

Klynický obraz:závisí od toho, ktorá část cievneho systému je najviac postihnutá a aké sú kombinácie miestnych zmien tepny(zúženie, uzávěr, aneurysma, ruptúa aneuryzmy

Charakteristický obraz krvného obehu:

1.Ateroskleróza koronárních tepien,

 2.Aterosklerźa mozgových tepien:náhle mozgové príhody,

3.ateroskleróza dolných kinčatín : isch dolnej končatiny,

 4. ateroskleróza aorty

 5.ateroskleróza obličkových tepien: vytvára sa obraz nefrosklerózy. Postihne renálnu tepnu.

6.ateroskleróza splanchnickej oblasti : uzávery mezentériových ciev s ischémiou časti čriev.

Liečba:kauzálna terapia nie je známa, pretože nie je známa príčina: Liečba sa zameriava na jednotlivé klinické prejavy a komplikácie aterosklerózy.

Prevencia:orientuje sa  proti  rizikovým  faktorom  aterosklerózy.

Zníženia a uzávery tepien

Zníženie tepien je spôsobené aterosklerózou,úplný uzáver tepny embolom alebo trombózou.

Akútny uzáver periférnej tepny: je spôsobený embolom alebo trombózou. Príčinou embolie je trombus uvolnený zo srdca. Najčastejšie sú postihnuté tepny dolnej a hornej končatín.

Príznakom:  je prudká bolest v končatine, končatina je studená, cyanotická, bledá. Embolus možno odstránit chirurgickou cestou. Podanie antikoagulačných liekov, trombolytýk.

Chronické uzávery končatinových tepien: príčinou:  je ateroskleróza a Bürgerová choroba.

Bürgerová choroba – je zápalové ochorenie ciev, ktoré sa okrem príznakov  chronického uzáveru tepien prejavuje aj stahovavýmy zápalmi žíl.

Klinický obraz: studená noha, prerušovaný krívanie, je to prudká bolest vzniká pri námahe napr:chôdzi, Ak obliterujúci proces pokračuje dalej , bolest je trvalá . Poukazuje na kritický stav prekrvenia chorému hrozí gangréna periférnej časti končatiny. Dolných končatín sú zle hmatatelný pulz, zmena farby postihnutej končatiny bledost.

Liečba: odstránenie uzáveru cievneho riečiska. Rozšírenie ciev,nepriama reflexná vazodilatácia,lieky ktoré majú reologické vlastnosti.

Choroby žíl: Krčové žily

Varixy: sú vakovito rozšírené a vinuté pvrchové žily na dolných končatinách.

Etippatogenéza:sa uplatnujú genetické vplyvy, mechanické vplyvy

Komplikácie:patria povrchové žily

Zápal povrchových žíl : Flebitída

Charakteristika: Etiologickým činitelom je miestna žilová stáza ktorá vedie k poškodenie žilovej steny a žilový zápal potom k trombóze.

Vyvolávajúcim činitelom: býva drobný úraz, vonkajší tlak, nadmerná žilové námaha. Môže vzniknút aj na základe poškodenia žilovej steny liečebnými a diagnostickýmy výkonmi.

Klinický priebeh: uplatnuje sa pritom aj charakter vstrekovanej látky : chemická flebitída i baktérivá infekcia pri dlhšie trvajúcom zavedení vnútrožilovej cievky.

Cievy

Cievny systém tvorí spoločne so srdcom neoddelitelnú súčast srdcovo cievneho systému

Rozonávajú sa :Dva základné tipy ciev: Tepny-artérie

Zily –vény

Tepny:odvádzajú od srdca : odkysličenú krv do plúc : plúcne tepny,

okysličenú krv do celého tela :hlavné tepny tela.

Tepny musia vydržat a absorbovat tlakovú vlnu, ktorá vzniká pri srdcových stahoch. Majú preto silno elastické steny. Koncové úseky  tepien  tvoria  šiet  vlásočníc  jej tak  klesá .

Zily sú cievy ktoré privádzajú do srdca.

Okysličenú krv z plúc : plúcne žily , odkysličenú krv z tela: hlavné žily tela

Začiatočné úseky zil tvoria šiet žiliek – venúl. Správny tok žilovém krvi zabezpečujú žilové chlopne. Do pravej predsiene srdca ústi horná dolná dutá žila.Z pravej komory vystupuje plúcnica. Krv sa v plúcach okysličí a plúcnymi žilami ide do lavej komory srdca. Z lavej komory vystupuje srdcovnica aorta, ktorou sa krv při stahu komory vytlačí tepnami do jednotlivých častí tela.

Stena ciev má tri vrstvy:

1.vnútornú vrstvu ciev tvorí : výstelka zložená z plochých endotelových buniek

2.strednú vrstvu:cievnej steny tvorí hladká svalovina,ktorej bunky sú špirálovito a kruhovito usporiadané.

3.vonkajší obal:ciev je vazivový. Vo vazive je vela elastických vláken, ktoré zvyšujú pružnost cievnej steny.